Nediskriminujeme ich za to, akí boli. Ponechali sme im konexie, ktoré oni, iba oni ako nomenklatúrne kádre získali a dodnes ako súkromní podnikatelia výdatne využívajú. Akceptovali sme poctivých privatizérov-mečiarovcov, dopriali sme im ich súkromné lietadlá a vily na španielskych plážach, chápeme, že skromná korzička sa cestou z Bratislavy do Trenčianskych Teplíc zmenila na mnohomiliónové rodinné sídlo.
Prehltli sme samoúnos prezidentovho syna, únos, ktorý z úcty k ústave nemôžeme vyšetriť. Neškandalizujeme nemajetných politikov, ktorí lietajú na požičaných lietadlách, letujú v požičaných vilách na morskom pobreží a plavia sa na požičaných jachtách.
Chápeme, že šéfovia gangov sú milionári a nemožno im dokázať vinu. Zmierili sme sa s tým, že svet sa meria peniazmi, že za peniaze možno získať všetko, exkluzívne pozemky, frajerku, nájomného vraha, miesto na volebnej listine, kúpiť sa dá všetko, stredoveká kúria, sudca, svedkovia, výsledok futbalového zápasu, stopercentné alibi čí super advokát… Ale nezabudnime. Kým nám ešte pamäť slúži.