O pravde, že nič nie je také utajené, aby sa to nedostalo na verejnosť, svedčí aj toto dielo, ktoré práve držíte vo svojich rukách. Nie je to dielo známeho básnika. Je to dielo človeka hľadajúceho Boha a tiež svoje miesto v živote, prežívajúceho isté okamihy života a túžiaceho zachytiť ich na papieri. Nasledovné verše básní sa akosi samovoľne ponúkali v tomto čase hľadania.
Všetko sa to začalo v decembri roku 1993. Bol som na dovolenke zo základnej vojenskej služby v Kežmarku a chystal som sa na „polnočnú“. Zrazu som vo svojom vnútri akoby „čítal“ verše prvej básne. Nebol čas ich zapísať. Po návrate domov som si ich ešte pamätal. Potom postupne prichádzali ďalšie. Zapisoval som si ich aj s dátumom vzniku. Bol som presvedčený, že ich nikdy nezverejním. Takto vznikla prvá zbierka počas môjho pôsobenia v Kežmarku. Dal som jej názov „Písané v zelenom“.